RANNÝ RITUÁL PRE KRAJŠÍ DEŇ

In Rastiem a mením sa
Scroll this

Každé ráno mám rovnaké. Milujem svoje rovnaké rána, pretože som si ich vytvorila sama pre seba. Pre môj skvelý začiatok každého dňa.

Vstávam o 6.30, viem, mohla by som aj skôr, ale už toto je pre mňa nadľudský výkon, som totiž nočná sova. Tie tvoria (sú aktívne) najradšej v noci a rána máme lenivé a spavé. Dá sa to ale naučiť disciplínou a vedomím, že to tak chcem mať. Vstávam tak skoro kvôli sebe, aby som mala ráno dostatok času na seba.

Milujem pokojné rána s knihou v ruke, pri voňavej káve a s bohatými zdravými raňajkami. Ten čas, ktorý takto ráno mám vyhradený pre seba, mi dáva veľmi veľa. Venujem sa tomu, čo je pre mňa najviac dôležité. Venujem sa svojmu vnútornému svetu, svojmu JA.

Každý deň pár minút v sebe a život a svet je jasnejší, krajší, tvárnejší, láskavejší. Vďaka týmto pravidelným ranným rituálom som celý deň v pohode. Aj keď sú problémy, moje srdce a myseľ ich zvládnu ľahšie. Pretože im doprajem vidieť za hranicu toho problému, vďaka vnútornej práci na sebe, na svojom postoji.

Dnešné ráno ale mám nejaké iné, síce pozitívne, ale iné.

Dívam sa na seba do zrkadla už hodnú chvíľu, pozorujem svoju tvár, každú vrásku, ktorá mi krášli moju dušu. Som vďačná aj za ne, lebo sú v nich životné skúsenosti, múdrosť, všetky zakopnutia a preplesky od života, vďaka ktorým som iný človek, ako pred 10 či 20 rokmi. Napriek tomu trošku mi je ľúto…

Pokúšam sa nebrať pribúdanie vrások tragicky, ale…bude to fuška. Viem, je to prirodzený vývoj, tak to má byť. Do prčic, ale prečo tak skoro???

Zdá sa mi, akoby to bolo včera, keď som mala hladkú pevnú pleť.

Pozerám sa do zrkadla a pokúšam sa presvedčiť samu seba, že som krásna presne taká aká som. Slzy na krajíčku, ale pokračujem…

„Janka, si krásna presne taká, aká si“
„Milujem ťa a ešte raz ti hovorím, si krásna taká, aká si“

Niekoľkokrát opakujem slová, ktoré sú tak jednoduché, ale tak ťažko sa mi derú z úst. Prečo je také ťažké pochváliť samu seba?

Zatváram oči a ponáram sa do seba, skúšam to bez zrkadla. Opakujem dve jednoduché vety stále dookola. Slzy mi tečú po tvári ako vodopád, teraz je to už doslova duševný masaker, ale pokračujem. Nevzdávam to, slzy tečú jak divé, hlasný plač sa ozýva miestnosťou. Pokračujem…

„Janka, si krásna presne taká, aká si“
„Milujem ťa a ešte raz ti hovorím, si krásna taká, aká si“

Prešlo asi desať minút….a v mojom srdci sa rozvidnieva. Plač ustal, objavuje sa úsmev na perách a pocit zmierenia a prijatia. Končí moja ranná seansa a začína bežný pracovný deň v nádhernej radostnej energii a s otázkou „ Čo mi dnešný deň prinesie?“

A priniesol. Presne to, o čo som požiadala cez svoje srdce, myseľ a s vierou, že riešenie je na ceste ku mne.

Ale o tom až v ďalšom článku. Nestačím sa diviť, aký je vesmír rýchly, keď viem presne čo chcem:)

Páčil sa ti článok? Ak áno, pošli ho ďalej prosím, niekomu, kto ho možno práve teraz potrebuje čítať.
Alebo jednoducho zdieľaj, nech sa dostane k potrebným. ĎAKUJEM ❤️💞❤️

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: