MOJE ĽUDSKÉ ZRKADLÁ

In Rastiem a mením sa
Scroll this

Môj vnútorný svet vyzeral ako scéna vystrihnutá z nepodareného filmu. Nech som sa snažila myslieť ako koľvek pozitívne, mať pozitívny postoj a pracovala som na pozitívnych presvedčeniach, zmeny neprichádzali, ba skôr naopak. Mala som pocit, že cúvam, že dám síce jeden krok dopredu, ale hneď na to dva kroky späť.

Zakopávala som viac a viac. Nedaril sa mi byznys, vzťahy naprd, ale že úplne a všetky, v každom niečo škrípalo, tzv. bolo zanesené mojimi negatívnymi vybráciami. Vtedy som to ale takto nevnímala. Vtedy som sa ľutovala a bola som za obeť, ktorú nik nechápe.

Uvedomenie a to mega veľké, prišlo v čase, keď som sa ocitla mimo rodiny, v cudzom svete s cudzími ľuďmi.

Chcela som si polepšiť, pomôcť si finančne, pozbierať sa z nezdarov, zlepšiť život sebe, ale aj mojim blízkym. Príležitosť prišla, život mi ju poslal a na mne bolo len sa rozhodnúť. A tak so strachom z nepoznaného a nového som ju prijala.

Celé to už potom išlo veľmi rýchlo, do dvoch týždňov som vycestovala do neznáma. S obavami, ale aj s nadšením. Keď sa nad tým spätne zamýšľam, viem, že keby som vtedy vedela, čo ma tu čakalo, na 1000% by som nikam nešla.

Momentálny stav je ale úplne iný. Som hlboko a úprimne vďačná za túto životnú skúsenosť, lebo až tu som prišla na pravú podstatu mojej cesty do zahraničia. Do cudzieho prostredia, kde sa musím spoliehať sama na seba, byť 100% zodpovedná sama za seba.

Neboli to peniaze, teda nie ten pravý dôvod, bolo to niečo o mnoho väčšie, silnejšie, zmysluplnejšie. Bol a je to hlbší zmysel môjho života a ďalšieho osobného rastu.

Našla som tu samú seba, svoje strachy, objavila som svoje negatívne vlastnosti, o ktorých som vedome nevedela, že ich mám a že som ich denne používala.

Áno, pri niektorých je to minulosť. Poslala som ich do pápá…:) A na tých ostatných tvrdo pracujem.

Ako?

Cez moje zrkadlá, v ľuďoch, ktorých som mala a mám okolo seba. Hlavne doma v rodine, medzi priateľmi, ale aj známymi. To bolo za posledné roky jedno z mojich najväčších uvedomení, ktoré do  dnes s vďakou prijímam. Prišla som na to, že to boli presne tie prekážky vo mne, čo mi komplikovali každý jeden deň, celé roky.

Zrkadlenie a práca s ním je dnes pre mňa jeden z najúžasnejších nástrojov na to, aby som žila v pravde k sebe, ale aj k ostatným. Obľúbila som si ho natoľko, že ho využívam už vo svojom každodennom živote.

Ak mi každý človek, ktorý mi príde do života niečo zrkadlí, viem to cez neho nájsť, pochopiť.

Skvelé na tom je to, že si viem nájsť staré, niekoľko ročné rany, z detstva, z dávnej minulosti a vyriešiť si ich, prijať ako fakt a spracovať v sebe, vyčistiť. Spomienky vo mne síce zistanú navždy, ale už ma nebudú nikdy ovládať.

A aby to nebolo len o bolesti, ďalším plusom pre mňa je aj to, že môžem cez zrkadlenie objavovať aj moje pozitívne vlastnosti, schopnosti, talenty, o ktorých neviem, že ich vôbec mám. Ak niečo alebo niekoho obdivujem až tak, že mám po tele husinu, že sa v tom alebo v ňom doslova vidím, viem, že som schopná sa to naučiť, objaviť to v sebe a zdokonaľovať sa v tom.

Je to proste paráda 🙂

Stačí pozorovať svoje emócie, svoje telo, ako reaguje na ľudí a na ich chovanie. Nájdem všetko, čo potrebujem a čo mi má byť odhalené. Postupne krok za krokom…

Skúsiš aj ty? Nie je to ťažké, len si dovoľ byť k sebe úprimná, aj keď sa ti to, čo budeš vidieť nebude páčiť. Aj keď ťa to bude bolieť, lebo bude! Hlavne sa nezačni ľutovať, nijako si tým nepolepšíš, neposunieš sa na vyšší level. Lebo o tom je život, zdolávať jeden stupienok za druhým ako vo video hre. Čím si vyššie, tým je to náročnejšie, ale tým viac bodov (možností) máš. A aj keď je náročnosť vyššia, už ju zvládaš ľavou zadnou 🙂